Zopár riadkov zo svojich bývalých blogov..
Do dna
14.2.2008
Básnim si, básnim
a ty spíš.
Celé tvoje ty
ponorené do snov
možno so mnou
a ja si básnim.
Básnim si, básnim,
že vypijem ťa,
celého, do dna.
Ponorená do sna
si tu básnim.
Šťastná
20.3.2008
A tak sa snažím
prežiť tento deň
snáď ďalší bude lepší
A snáď mi život
nepretečie pomedzi prsty
týmto čakaním
(lebo ako už niekto povedal, šťastie nie je o cieli, ale o ceste..)
Dvojmesačná..
21.3.2008
A tak prešiel február
chvíľa
teplá a prežiarená,
čo nazvala by som večnosťou,
ktorá skončila,
keď začať sa mala..
"Asi to tak musí byť.."
Vínna (bez viny)
(4.4.2008)
Po prvom pohári vína
opíjam sa,
po treťom
radšej topím sa..
Lúbim ťa a nenávidím
občas radšej nevidím
a občas ty.
Svet točil sa,
ale dnes som stredom ja,
keď vidím ako objímaš sa
s inou
dám si ešte pohár
nevážim si samú seba
a ty za to nestojíš
nestojíš tam,
kde som čakala
obávam sa,
že znovu som sklamala
seba
možno teba.
idem ďalej,
nedá sa svietiť,
neboj sa, nalej
nemusíš sa potiť, (stačí sa opiť )
tápam v tme
kde hrá sa každá rola
boli sme len v sne
kde láska vraj nebola
Ani ryba, ani rak..
24.4.2008
občas neviem
neviem, či mám veriť,
keď mi hovoríš,
že ma máš rád
a že ti na mne záleží
neviem, či mám veriť,
keď mi hovoríš
ako budeš zohrievať
moju mrzutosť
a potom nepovieš
radšej nič
a ja neviem, či ti mám veriť
ako vtedy
keď som bola namotaná aj s botami
a teba zrazu nebolo
som ti za to vďačná
ale repete?
už nie.
ďakujem
ani ten rým,
som nenašla
v zamilovanosti
do generála mojej cnosti
radšej
klepať to sama
a čakať na deň,
ktorý bude lepší.
18.2.2008
Zo žubrienky, stala sa mladá žaba..(metamorfovaná)
A teraz trošku prítomnosti.
Chcela som dnes napísať básničku. Začínala by sa slovami Už ma nebavíš, chcela som napísať, že je mi z niektorých ľudí na vracanie. Vrátane mňa. Občas. No, musím sa mať aj trošku rada. Chcela som vám zvestovať moju úvahu o tom, že netreba nosiť šaty. Že tí, čo to vidieť nemajú, to vidieť budú a že ten zvyšok podupú, oplujú a tak ďalej. Že ušetríme. Že nemám rada Sandru a že si nechcem predstaviť cca miliardu vecí. V prepočte 33 193 918,87 eurvecí. Táto mená nemá rada moju oranžovú peňeženku. A tetu Vlastu z bufetu, ktorej sa dnes ráno zle vstávalo. Neviem koho pôjdem voliť. Áno, škola má byť politická a má nám vštepovať politickú rozhladenosť, nech sme všetci neni politické telce. Ako ja.
Uh, Bad Boys, Bad Boys... dnes večer si užijem s vaginálními globulemi, ak sa nájdu nejaké tie pikošky, napíšem.
utorok 31. marca 2009
Spomínam..
Blúdila som po svojom strom blogu a nedalo mi, zapozastaviť sa nad niektorými výrokmi. Medzi najdiskutovanejšími som objavila veľmi milý rozhovor Adama a zvrhle Evy.. Táto hovadina ma napadla ani neviem kedy.
-mám rád tvoju prirodzenosť.
-a ja tvoje prirodzenie.
-mám rád tvoju prirodzenosť.
-a ja tvoje prirodzenie.
pondelok 30. marca 2009
Jak plyne čas
Tento blog som zakladala s malou dušičkou, že tu budem publikovať častejšie ako na tom starom, pretože tento blog ma viac "napĺňa". Chcela som si tu založiť čitateľský denník, vypichnúť dobré filmy, reportovať nejaké to podujatie, na ktorom som bola.. Ale zatiaľ úspešne nevydáva.
Ako tak rozmýšlam, asi sa vám idem pochváliť, ako som mala doma od augusta Bukowskeho.. Prišla som do knižnice, priniesla som nejaké knižky, niečo som mala ešte doma a pri okienku na to taká mladá slečna kuká, že "no, ale vy máte zblokovaný účet, platili ste členské?"... Členské som určite platila, ale kedy,to ani srny netušia. Teta sa tam kutrala ďalej, až z nej vypadlo, že Bukowskeho mám doma už viac ako pol roka a že mi tie knihy, čo som si chcela požičať odloží do štvrtka, ak prinesiem aspoň ukázať tú knihu. Tak som teda trošku smutná išla domov, našla Bukowského. To bola streda. Vo štvrtok som napochodovala zase do knižnice. Za pultíkom bola iná teta, tak som jej to vysypala, ona že fajn, odložené knižky našla a oboznámila ma s tým, že mám doma ešte tri knihy, ktoré chcú tiež naspátek. A tak som sa do knižnice trepala aj v piatok, ale to už som sa viva la knižnica,ku svojim knihám dostala.
Peter Gregor
V piatok som bola v kine. Slovenský film TANGO S KOMÁRMI. S Jerrykennym. Ten sedel vedla mňa. Na plátne v hlavných úlohách Roman Luknár, Ady Hajdu, Tereza Nvotová a Tereza Brodská a ďalej Zuzana Fialová, Diana Mórová aaa tak ďalej. Celkom v pohode, aj keď...keby to malo tak o pol hodinku menej, nehnevala by som sa. A možno trošku spádu, ale to by sa poddalo, keby je to kratšie. Asi. Teda podľa môjho názoru. Ako som sa dozvedela v traileri "jeden sa rozvádza a druhý špehuje. Komplikujú im to ženy. Prinútia ich, ukázať, čo sú zač." ...pravda je vraj pekné svinstvo. Pripravené pre vnímavého diváka, ktorý sa vie pobaviť na trampotách iných, a možno ich aj porovnávať s vlastnými. V tomto filme som sa hold nenašla.
V stredu (myslím) bola rada Vegetu, našeho milého školského časopisu, zapísala som sa na tri alebo štyri články a dokonca som sa rozhodla, že by som mohla pomôcť s grafikou. O mojom grafickom napredovaní vás budem snáď ešte informovať.
V sobotu som sa bola bicyklovať a ešte dnes ma z toho bolí ritka.
A dnes som si pre zmenu asi vykĺbila palec.
Enjoy it!
Ako tak rozmýšlam, asi sa vám idem pochváliť, ako som mala doma od augusta Bukowskeho.. Prišla som do knižnice, priniesla som nejaké knižky, niečo som mala ešte doma a pri okienku na to taká mladá slečna kuká, že "no, ale vy máte zblokovaný účet, platili ste členské?"... Členské som určite platila, ale kedy,to ani srny netušia. Teta sa tam kutrala ďalej, až z nej vypadlo, že Bukowskeho mám doma už viac ako pol roka a že mi tie knihy, čo som si chcela požičať odloží do štvrtka, ak prinesiem aspoň ukázať tú knihu. Tak som teda trošku smutná išla domov, našla Bukowského. To bola streda. Vo štvrtok som napochodovala zase do knižnice. Za pultíkom bola iná teta, tak som jej to vysypala, ona že fajn, odložené knižky našla a oboznámila ma s tým, že mám doma ešte tri knihy, ktoré chcú tiež naspátek. A tak som sa do knižnice trepala aj v piatok, ale to už som sa viva la knižnica,ku svojim knihám dostala.
Peter GregorV piatok som bola v kine. Slovenský film TANGO S KOMÁRMI. S Jerrykennym. Ten sedel vedla mňa. Na plátne v hlavných úlohách Roman Luknár, Ady Hajdu, Tereza Nvotová a Tereza Brodská a ďalej Zuzana Fialová, Diana Mórová aaa tak ďalej. Celkom v pohode, aj keď...keby to malo tak o pol hodinku menej, nehnevala by som sa. A možno trošku spádu, ale to by sa poddalo, keby je to kratšie. Asi. Teda podľa môjho názoru. Ako som sa dozvedela v traileri "jeden sa rozvádza a druhý špehuje. Komplikujú im to ženy. Prinútia ich, ukázať, čo sú zač." ...pravda je vraj pekné svinstvo. Pripravené pre vnímavého diváka, ktorý sa vie pobaviť na trampotách iných, a možno ich aj porovnávať s vlastnými. V tomto filme som sa hold nenašla.
V stredu (myslím) bola rada Vegetu, našeho milého školského časopisu, zapísala som sa na tri alebo štyri články a dokonca som sa rozhodla, že by som mohla pomôcť s grafikou. O mojom grafickom napredovaní vás budem snáď ešte informovať.
V sobotu som sa bola bicyklovať a ešte dnes ma z toho bolí ritka.
A dnes som si pre zmenu asi vykĺbila palec.
Enjoy it!
streda 18. marca 2009
Moja malá verejná SOČka - part 1 - Pôvod a história vodnej fajky
Vznik:
Prví predkovia vodnej fajky pochádzajú z Indie a sú starí viac ako štyristo rokov. Presne v tomto období Indovia objavujú omamné účinky konopy, ktorú pestovali pre jej liečivé účinky a začínajú vyrábať hašiš. Fajčenie hašiša bolo úsporenjšie a tiež účinnejšie než požívanie zmesy z konopy.
Model vodnej fajky bol v tej dobe skutočne primitívny. Tzv. NARCÍL sa vyrábal sa zo škrupiny kokosového orecha, do ktorého bolo zasunuté hrubé steblo trávy, avšak fungovala na tom istom princípe ako dnešné vodné fajky.
Prvé zmeny:
Z Indie sa vodná fajka rozšírila najprv do Egyptu, tzv. NARGÍL a odtiaľ do ostatných arabských krajín (hlavne Turecko, odkiaľ putovala do Iránu) a tiež do Perzie, kde sa výrazne zmenila jej štruktúra. Prírodný materiál vázy sa vymenil za keramiku a steblo bolo nahrdené hadicou, teda fajka dostáva vzhľad podobný tomu dnešnému.
Po tom, čo sa tabak zo Severnej Ameriky (1492) rozšíril aj do arabských krajín bola k telu fajky pridaná miska z bronzu používaná ako násypník (korunka).
Súčasná podoba:
Svoju súčasnú podobu vodná fajka nadobudla v Turecku, kde ju nazývajú NARGÍLE. Väščina úprav bola prevedená za vlády sultána Murada IV. (1623-1640). V tomto období je vodná fajka na vrchole svojej popularity a stávala sa míľnikom vtedajšieho spoločenského života, keďže fajčenie je neodmysliteľnou súčasťou kavriarní a čajovní.
Od tejto doby sa už vodná fajka príliš nezmenila.
Vodná fajka u nás a dnes:
V Európe a v Amerike sa vodné fajky stávajú známe až koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Dokonca sa stali natoľko módne, že dámy z vyššej spoločnosti sa nechávajú fotiť s fajkami a na istú dobu sa stávajú pravidelnou súčasťou čajových posedení.
S nástupom cigariet a rýchleho životného štýlu vodné fajky upadajú.
V dnešnej dobe sa ľudia k vodným fajkám vracajú. Vznikajú čajovne a kaviarne, ktoré tento druh relaxu sprístupňujú a stávajú sa bežnou záležitosťou. Milióny ľudí na celom svete si obľubili arómu a relaxačný učinok vodnej fajky.
Prví predkovia vodnej fajky pochádzajú z Indie a sú starí viac ako štyristo rokov. Presne v tomto období Indovia objavujú omamné účinky konopy, ktorú pestovali pre jej liečivé účinky a začínajú vyrábať hašiš. Fajčenie hašiša bolo úsporenjšie a tiež účinnejšie než požívanie zmesy z konopy.
Model vodnej fajky bol v tej dobe skutočne primitívny. Tzv. NARCÍL sa vyrábal sa zo škrupiny kokosového orecha, do ktorého bolo zasunuté hrubé steblo trávy, avšak fungovala na tom istom princípe ako dnešné vodné fajky.
Prvé zmeny:
Z Indie sa vodná fajka rozšírila najprv do Egyptu, tzv. NARGÍL a odtiaľ do ostatných arabských krajín (hlavne Turecko, odkiaľ putovala do Iránu) a tiež do Perzie, kde sa výrazne zmenila jej štruktúra. Prírodný materiál vázy sa vymenil za keramiku a steblo bolo nahrdené hadicou, teda fajka dostáva vzhľad podobný tomu dnešnému.
Po tom, čo sa tabak zo Severnej Ameriky (1492) rozšíril aj do arabských krajín bola k telu fajky pridaná miska z bronzu používaná ako násypník (korunka).
Súčasná podoba:
Svoju súčasnú podobu vodná fajka nadobudla v Turecku, kde ju nazývajú NARGÍLE. Väščina úprav bola prevedená za vlády sultána Murada IV. (1623-1640). V tomto období je vodná fajka na vrchole svojej popularity a stávala sa míľnikom vtedajšieho spoločenského života, keďže fajčenie je neodmysliteľnou súčasťou kavriarní a čajovní.
Od tejto doby sa už vodná fajka príliš nezmenila.
Vodná fajka u nás a dnes:
V Európe a v Amerike sa vodné fajky stávajú známe až koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Dokonca sa stali natoľko módne, že dámy z vyššej spoločnosti sa nechávajú fotiť s fajkami a na istú dobu sa stávajú pravidelnou súčasťou čajových posedení.
S nástupom cigariet a rýchleho životného štýlu vodné fajky upadajú.
V dnešnej dobe sa ľudia k vodným fajkám vracajú. Vznikajú čajovne a kaviarne, ktoré tento druh relaxu sprístupňujú a stávajú sa bežnou záležitosťou. Milióny ľudí na celom svete si obľubili arómu a relaxačný učinok vodnej fajky.
Moja malá verejná SOČka
Už je to raz tak. Ako študent strednej školy musím vypracovať stredoškolskú odbornú činnosť.
Nad témou som dumala skutočne dlho. Až ma potom tak nejak osvietilo, keď som na 18tinky dostala vodničku. Vodné fajky. Skvelá téma. Dostatočne originálna a pre mňa tiež dostatočne zaujímavá.
Potom, čo som zistila, že publikácií o vodných fajkách je menej než málo, začala som čerpať čisto z internetu.
Závery mojej práce rozpracujem do viacerých partov a postupne zverejním, najneskôr však do 8.apríla, kedy musím svoju milú sočku odovzdať.
okruhy:
- pôvod a história vodných fajok
- etiketa
- časti
- dopad na zdravie + porovnanie s cigaretami
- príprava
- fajčivo
- uhlíky
- princíp fajčenia + porovnanie s cigaretami
Dúfam, že sa mi podarí rozpracovať všetky časti podľa mojich predstáv..
utorok 17. marca 2009
Ako som absolvovala svoju prvú jazdu
Jo, presne tak, aj zo mňa bude raz pani šoférka.
Ráno som si skočila k svojej obvodnej, pretože autoškolu robím ešte len 4. mesiac a zatiaľ som nemala čas ísť za ňou, aby ma stanovila spôsobilou na vedenie motorového vozidla. Stalo sa tak dnes. Pozná ma nejaký ten rok a už asi spamäti vie, že mám trošku nižší tlak a na hranicu 120/80 sa šplhá asi tak po tretej káve. Meria, meria, pozerá na mňa, že no, veď ty máš tlak ako mladá baba (podotýkam, že mám 18). Tlak krásnych 120/80 a ja som mala pocit, že to so mnou okamžite švihne. Ostávali mi ešte tak dve hoďky a bolo to tu. Moja prvučičká jazda. Dobre, nejaké tie šoférske schopnosti som nadobudla na mieste spolujazdca pri jazde s mojím drahým a raz ma zobral na takú tú odľahlú cestičku kade chodia dvakrát do roka traktory a pár jedincov, čo si tam chodí zasúložiť. Tam som prišla k záveru, že som šikovná, pretože dokážem ísť 40 po úplne rovnej ceste, na konci mi Jaro otočí auto a ja dokážem ísť naspäť. Musím vypichnúť jeden dôležitý fakt a to, že mi v polovici cesty vyletel z kríkov priamo vedľa cesty pod kolesá dravec veľkosti slona a ja som ho nezrolovala, ani som nestrhla volant, ako predpokladal Jarko, ale pekne som si pribrzdila.
Tak som teda dnes ráno na pochodovala do autoškoly so žalúdkom niekde medzi lopatkami a že hurá jazdiť. Najprv prišla Starká a hovorí, že či dnes nemám náladu a tak a ja na ňu kukám, že ja sa bojím. Ona úsmev od ucha k uchu, že veď oni tam majú vlastné pedále a že veď Slováci strach a peniaze nemajú. Potom ma vysmial ešte jej pán manžel a išlo sa na to. Prišiel inštruktor a hovorí "Vy ste mi nejaká známe podľa tváre, my sme spolu už jazdu mali, však?". Tak som mu teda zdelila, že som na prvej jazde, z čoho mal záchvat smiechu (doteraz nechápem).. Šup na Noviny, podrobný výklad o aute, ako si nastaviť sedadlo, opierku, zrkadlá, zapnúť pás, vyhadzovať smerovky, malé aj veľké, o sklonoch nôh a rúk v aute, proste všetko a išlo sa na to. Na zastávku prišiel bus, v ňom teta vodička a ešte nejaká teta a ja som tam obiehala parkovisko jak taká družica. 5krát. A potom hor-sa na cestu. Trasa Noviny-Turná (pred kruháčom som zdelila inštruktorovi, že som na trenažéri dala kruháč cez stred a že či mi teda pomôže. Nasledoval ďalší záchvat smiechu)-Hámre-Mníchova Lehota- kruháč pri Baumaxe-kruháč pod Juhom a zase naspátek a po Električnej domov.
Na prvom trenažéri mi ujo Roman povedal okrídlenú vetu "Nehovorím, že to bolo zlé." Dnes som už high level "zlatá stredná cesta", boli tam aj lepší aj horší.
Tak som to teda prežila, potešila svoju rozklepanú dušičku novou sukňou a teším sa na pokračovanie tohto môjho boja.
A nezabúdajme, že auto je ZBRAŇ!
Ráno som si skočila k svojej obvodnej, pretože autoškolu robím ešte len 4. mesiac a zatiaľ som nemala čas ísť za ňou, aby ma stanovila spôsobilou na vedenie motorového vozidla. Stalo sa tak dnes. Pozná ma nejaký ten rok a už asi spamäti vie, že mám trošku nižší tlak a na hranicu 120/80 sa šplhá asi tak po tretej káve. Meria, meria, pozerá na mňa, že no, veď ty máš tlak ako mladá baba (podotýkam, že mám 18). Tlak krásnych 120/80 a ja som mala pocit, že to so mnou okamžite švihne. Ostávali mi ešte tak dve hoďky a bolo to tu. Moja prvučičká jazda. Dobre, nejaké tie šoférske schopnosti som nadobudla na mieste spolujazdca pri jazde s mojím drahým a raz ma zobral na takú tú odľahlú cestičku kade chodia dvakrát do roka traktory a pár jedincov, čo si tam chodí zasúložiť. Tam som prišla k záveru, že som šikovná, pretože dokážem ísť 40 po úplne rovnej ceste, na konci mi Jaro otočí auto a ja dokážem ísť naspäť. Musím vypichnúť jeden dôležitý fakt a to, že mi v polovici cesty vyletel z kríkov priamo vedľa cesty pod kolesá dravec veľkosti slona a ja som ho nezrolovala, ani som nestrhla volant, ako predpokladal Jarko, ale pekne som si pribrzdila.
Tak som teda dnes ráno na pochodovala do autoškoly so žalúdkom niekde medzi lopatkami a že hurá jazdiť. Najprv prišla Starká a hovorí, že či dnes nemám náladu a tak a ja na ňu kukám, že ja sa bojím. Ona úsmev od ucha k uchu, že veď oni tam majú vlastné pedále a že veď Slováci strach a peniaze nemajú. Potom ma vysmial ešte jej pán manžel a išlo sa na to. Prišiel inštruktor a hovorí "Vy ste mi nejaká známe podľa tváre, my sme spolu už jazdu mali, však?". Tak som mu teda zdelila, že som na prvej jazde, z čoho mal záchvat smiechu (doteraz nechápem).. Šup na Noviny, podrobný výklad o aute, ako si nastaviť sedadlo, opierku, zrkadlá, zapnúť pás, vyhadzovať smerovky, malé aj veľké, o sklonoch nôh a rúk v aute, proste všetko a išlo sa na to. Na zastávku prišiel bus, v ňom teta vodička a ešte nejaká teta a ja som tam obiehala parkovisko jak taká družica. 5krát. A potom hor-sa na cestu. Trasa Noviny-Turná (pred kruháčom som zdelila inštruktorovi, že som na trenažéri dala kruháč cez stred a že či mi teda pomôže. Nasledoval ďalší záchvat smiechu)-Hámre-Mníchova Lehota- kruháč pri Baumaxe-kruháč pod Juhom a zase naspátek a po Električnej domov.
Na prvom trenažéri mi ujo Roman povedal okrídlenú vetu "Nehovorím, že to bolo zlé." Dnes som už high level "zlatá stredná cesta", boli tam aj lepší aj horší.
Tak som to teda prežila, potešila svoju rozklepanú dušičku novou sukňou a teším sa na pokračovanie tohto môjho boja.
A nezabúdajme, že auto je ZBRAŇ!
pondelok 16. marca 2009
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)