V každom meste žijú deti
Čo vidia mesto po svojom
Čo sfukujú pupavy celé
Naraz
Z plných pľúc
A prajú si niečo
Potom čakajú na splnenie
Bez jedinej pochybnosti
Rokmi preverený recept
V každom meste žijú psy,
Čo túlajú sa nocou
Polmetrová perspektíva
Obchádzajú autá
Ľudí
A ich ostatné výmysly
V tomto svete
Kde všetko je pod psa
V polmetrovej perspektíve
V každom meste je jar
No len v mojom
Sedím na lavičke
Hľadiac na hlučné deti,
Čo rozfukujú tie buriny po celom okolí
A túlavé psy, čo nevedia kam prv skočiť
Volajte to ako chcete..
..ale je to Veronkin blog. Som nežný kvietok!!
utorok 8. mája 2012
pondelok 26. decembra 2011
streda 26. októbra 2011
Neberme život príliš vážne, aj tak z toho nevyviazneme živí..
S pribúdajúcimi povinnostiami sa mi vytráca schopnosť tešiť sa z drobností :(
utorok 18. októbra 2011
Dvadsať najdôležitejších kuriev v dejinách ľudstva
1. Kdy už, kurva, konečně přestane pršet? (Noe, 4314 před Kristem)
2. Kurva, nešlapte mi tady v těch kruzích, volové! (Archimedes, 126 před Kristem)
3. Kurva, to je ale vedro! (Johanka z Arku, 1431) 4. Kdy už tam kurva konečně dorazíme? (Krystof Kolumbus, 1492)
5. Kurva, jak si ty flanďáci vlastně myslejí, že mám ten strop namalovat? (Michelangelo, 1566)
6. Co sis to kurva vzala, Julie? (Romeo Montecchio, 1595)
7. A stejně se, kurva, točí! (Galileo Galilei, 1633)
8. Jak je to, kurva, možné, že to nikdo nechápe? (Albert Einstein, 1935)
9. Pojď, Moniko! Kurva, vždyť se to nikdo nedozví! (Bill Clinton, 1997)
10. Která kurva namazala ty liány vazelínou? (Poslední slova Tarzanova, o přesném datu tohoto výroku se vědci dosud přou)
11. ,,Co je tu zde, kurva, za plíseň?´´ (A.Fleming, 1928)
12. Zase Pátek.. kurva to to letí...(Robinson Crusoe)
13. ,,KURVA!!'' Co se stalo? ,,Ale nic, jen se mi zvrhlo kafe na
klavesnici , nemáš kapesníček? (černobyl 26.dubna roku 1986 v 1 hodinu
23 minut na 4. reaktorovém bloku)
14. "Kurva, chce se mi chcát"... (Tycho Brahe 1601)
15. "Kurva, ty máš ale divný vlasy." (Perseus při boji s Medusou)
16.Chuck Norris : A kurva! Sáblíková jede !!(r.2010)
17."A co kurva mám s tím šutrem dělat?" - Homo habilis (1,7 milionu let př.K.)
18.Kurva to je tma!!! (Esmeralda)
19.Kurva, moje pata!(Achilles)
20.auuu!! Kurva jabko posraný....(Isaak Newton)
pondelok 17. októbra 2011
utorok 26. apríla 2011
piatok 31. júla 2009
Literárna chvílka
... s dobrou náladou som sa celkom náhodne dopracovala k blogu, ktorý som si kedysi dávno vytrhla z novín a pak sa asi na základe tohoto blogu (alebo mi pri tom aspoň veľmi pomohol) vela vecí u mňa zmenilo.
takže záložka n.1
http://rolny.blog.sme.sk/c/793/Nacuvat-pribehom.html
takže záložka n.1
http://rolny.blog.sme.sk/c/793/Nacuvat-pribehom.html
pondelok 29. júna 2009
Chýba mi Artfilm..
Dosť bolo držkovania,ale na Art-filme bolo najlepšie na svete.
Aj keď som si posledné dva dni blicla z dôvodu návštevy Topfestu, dostala som celú gážu. Pôvodne som očakávala, že odrobím 120 hodín.. Ale dohodou sa z toho vykľulo 68, čo nie je až také zlé. Takže je už aj nejaký ten keš na dovolenku.
Náplňou práce bola akreditácia účastníkov. Takže som vydávala Cinepasy a vstupenky, pýtala si od ľudí občianky a ajsiky a opisovala 12 mieste čiarkové kódy. A aj to len pred premietaním, kedy bolo najviac ľudí. Inak bola úplná pohoda. Internet, jedenie, kafe a kola zdarma, výborný kolektív. Najlepší na svete. Väčšinu času trávim so svojimi rovesníkmi, ktorých absolútne nechápem, a tak chvíľa medzi týmto úžasným zhromaždením bola medom na dušu.
Akurát mi Martin, ktorý na artfilme "brigádoval", ale na trochu vyššom poste držkuje, že som strážkyňa sex toaliet. No jo, na Artfilme bolo fajn, ale z dlhodobého hladiska nuda a tak bolo jediným výraznejším obohatením denného programu, keď sme zistili, že na dámskych toaletách nám súloží párik. O šiestej sme ich našli a o deviatej tam ešte furt boli.. Tomu sa hovorí láska ku kinematografii. Hlavná indícia bola mladíkova topánka. Čierna a škaredá, takže keď nám skončil film o pol ôsmej, hľadali sme topánku, ale nič.. To sme ešte nevedeli, že tam budú ešte dve hodiny. A pak mi aj tak ušli a ja som si ich nevšimla :-/
Výhodou bolo tiež, že som mohla pozerať filmíky. Od začiatku do konca som si pozrela len dva.
33 scén zo života, ktorý ma dostal do absolútnej osobnej krízy. Úspešná fotografka Júlia, šťastná. Milujúci manžel, no stále niekde v prdeli, v práci, sestra bola nejaká divná, taký divný vzťah s ostatnými, otec v pohode, mama tiež, obaja uznávaní umelci. A ešte priateľ Adrian, ktorý s ňou všetko riešil (1.) a bol taktiež jej neviem čo pri fotení. Mama dostala rakovinu (2.), dostala sa do nemocnice, kde pomaly chradne, celá rodina je z toho na nič. Dcére nevyjde výstava, kde chcela prezentovať fotky rakovinových buniek. Sestra sa začne separovať od rodiny, manžel je stále preč, ostáva s otcom sama na mamu. Mama umrie (3.). Otec utápa žiaľ v alkohole(4.), dcéra ho dá na liečenie, čo začne ľutovať, keď vidí podmienky. Ostáva na všetko sama(5.) a jediný, kto pri nej stojí je priateľ. Jediná pozitívna scéna je sex s ním v kuchyni. Otec sa vracia domov, stále zničený zo smrti manželky. Umiera na infarkt (teda myslím)(6.). Film končí karom po otcovom pohrebe. Najprv trochu smútku a spomienok pak opíjačka, ako to už býva(6., ďalšia kladná scéna je zábava, ktorá vzniká na kare, muži tancujú pomaly sa vyzliekajú, ženy sú v kúpeľni, smejú sa, oblievajú sa sprchou, kričia.. Keď všetci spia, Julia vstane z postele a ľahne si k Adrianovi, na čo sa zobudí jej manžel a nájde ich na vedľa seba ležať. V celom filme bola jediná komická postava. Kamarát, bývalý kňaz, ktorý príde vykonať posledné pomazanie matke, ale len "potichu", aby ju nevystrašil..
Ďalším filmom bol Svet tieňov. Ako mi pred filmom prezradila teta tlmočníčka, je to film, aký sa dá vidieť bežne v telke. Väzeň sa vracia po 20 rokoch z väzenia do reality. Zistí, že jeho suseda, je dcéra muža, ktorého zabil a celý dej sa komplikuje. Ostatné filmy som buď nevidela, enstihla, alebo z nich odišla, lebo ma nudili alebo som sa bála.
Ale aj tak, ja nechcem prázdniny, ja chcem Artfilm!
Aj keď som si posledné dva dni blicla z dôvodu návštevy Topfestu, dostala som celú gážu. Pôvodne som očakávala, že odrobím 120 hodín.. Ale dohodou sa z toho vykľulo 68, čo nie je až také zlé. Takže je už aj nejaký ten keš na dovolenku.
Náplňou práce bola akreditácia účastníkov. Takže som vydávala Cinepasy a vstupenky, pýtala si od ľudí občianky a ajsiky a opisovala 12 mieste čiarkové kódy. A aj to len pred premietaním, kedy bolo najviac ľudí. Inak bola úplná pohoda. Internet, jedenie, kafe a kola zdarma, výborný kolektív. Najlepší na svete. Väčšinu času trávim so svojimi rovesníkmi, ktorých absolútne nechápem, a tak chvíľa medzi týmto úžasným zhromaždením bola medom na dušu.
Akurát mi Martin, ktorý na artfilme "brigádoval", ale na trochu vyššom poste držkuje, že som strážkyňa sex toaliet. No jo, na Artfilme bolo fajn, ale z dlhodobého hladiska nuda a tak bolo jediným výraznejším obohatením denného programu, keď sme zistili, že na dámskych toaletách nám súloží párik. O šiestej sme ich našli a o deviatej tam ešte furt boli.. Tomu sa hovorí láska ku kinematografii. Hlavná indícia bola mladíkova topánka. Čierna a škaredá, takže keď nám skončil film o pol ôsmej, hľadali sme topánku, ale nič.. To sme ešte nevedeli, že tam budú ešte dve hodiny. A pak mi aj tak ušli a ja som si ich nevšimla :-/
Výhodou bolo tiež, že som mohla pozerať filmíky. Od začiatku do konca som si pozrela len dva.
33 scén zo života, ktorý ma dostal do absolútnej osobnej krízy. Úspešná fotografka Júlia, šťastná. Milujúci manžel, no stále niekde v prdeli, v práci, sestra bola nejaká divná, taký divný vzťah s ostatnými, otec v pohode, mama tiež, obaja uznávaní umelci. A ešte priateľ Adrian, ktorý s ňou všetko riešil (1.) a bol taktiež jej neviem čo pri fotení. Mama dostala rakovinu (2.), dostala sa do nemocnice, kde pomaly chradne, celá rodina je z toho na nič. Dcére nevyjde výstava, kde chcela prezentovať fotky rakovinových buniek. Sestra sa začne separovať od rodiny, manžel je stále preč, ostáva s otcom sama na mamu. Mama umrie (3.). Otec utápa žiaľ v alkohole(4.), dcéra ho dá na liečenie, čo začne ľutovať, keď vidí podmienky. Ostáva na všetko sama(5.) a jediný, kto pri nej stojí je priateľ. Jediná pozitívna scéna je sex s ním v kuchyni. Otec sa vracia domov, stále zničený zo smrti manželky. Umiera na infarkt (teda myslím)(6.). Film končí karom po otcovom pohrebe. Najprv trochu smútku a spomienok pak opíjačka, ako to už býva(6., ďalšia kladná scéna je zábava, ktorá vzniká na kare, muži tancujú pomaly sa vyzliekajú, ženy sú v kúpeľni, smejú sa, oblievajú sa sprchou, kričia.. Keď všetci spia, Julia vstane z postele a ľahne si k Adrianovi, na čo sa zobudí jej manžel a nájde ich na vedľa seba ležať. V celom filme bola jediná komická postava. Kamarát, bývalý kňaz, ktorý príde vykonať posledné pomazanie matke, ale len "potichu", aby ju nevystrašil..Ďalším filmom bol Svet tieňov. Ako mi pred filmom prezradila teta tlmočníčka, je to film, aký sa dá vidieť bežne v telke. Väzeň sa vracia po 20 rokoch z väzenia do reality. Zistí, že jeho suseda, je dcéra muža, ktorého zabil a celý dej sa komplikuje. Ostatné filmy som buď nevidela, enstihla, alebo z nich odišla, lebo ma nudili alebo som sa bála.
Ale aj tak, ja nechcem prázdniny, ja chcem Artfilm!
streda 17. júna 2009
Ja a kinematografia II.

Pár pravidiel, podľa ktorých sa točia filmy:
-Autá, ktoré sa navzájom zrazia, zásadne vybuchujú.
-V televíznych správach je odvysielaná správa, ktorá sa vás týka práve vtedy, keď zapnete televízor.
-Každý nákup sa skladá z minimálne jednej dlhej bagety a aspoň 5 litrovej aviváže.
-Každý život končí happyendom.
-Pre každého je maličkosťou pristáť s lietadlom, aj keď v ňom sedí prvýkrát.
-Z každého okna v Paríži je vidieť Eiffelovku.
-Na všetkých bombách je veľký červený displej, aby každý vedel, kedy bomba vybuchne. A samozrejme sa vždy deaktivuje tak 3 sekundy pred výbuchom.
-Vždy je možné zaparkovať pred domom, do ktorého mierite.
-Maminy na raňajky robia vždy vajíčka alebo toasty, ale nikto potom nemá čas zjesť ich.
-Každá postava prebudená zo zlého sna sedí vzpriamene na posteli a hlasno dýcha.
pondelok 15. júna 2009
O mojich dnešných rozhodnutiach..
Je to už mesiac a 10 dní, čo mám svoj nový krásny vodičák, na ktorom vyzerám ako týraná žena, poprípade masový vrah. Za volantom nášho Ignisu som sedela trikrát, vždy s Jerrym, lebo tato mi síce auto dá, aj papiere k autu, ale nesadne doňho so mnou. Zaujímalo by ma prečo. Keď som doniesla papiere, vyhovoril sa na to, že pil. neviem odkedy fúka aj spolujazdec, ale dobre. Vtedy padol prvý a posledný hec "zajtra ráno môžeš šoférovať do TN". Jasné, ráno, keď by ťa spičoval aj okolo idúci pápež. Ráno keď sa všetci ponáhľajú a ja viem ísť v obci len 40, mimo obce (trasa Melčice-Kochanovce 50, po hlavnej aj 90, keď mi to Jerry prikáže). Ráno, keď treba obiehať šuchtajúce sa traktory a kombajny a hovnocucov. Výborný pokus, presne viem, prečo to ctený pán otec vyslovil. A odvtedy nič. jediná moja vodičská skúsenosť je otvoriť bránu, keď tato príde domov.
Parkovanie do dvora je ďalšia kvalitná kapitola. Nacúvať a ešte aj do kopčeka, brána síce ako na kravíne ako raz poznamenal môj pra-ujo, ale nedarí sa. Bývam na ulici kde je zákaz vjazdu kamiónov, ale podľa mňa sa mi stane osudným, že ma nejaký rozflákne cez pól ulice, keď si bude 6.krát nadchádzať.
Včera večer som po 25.krát vytiahla Mexickú vlnu. S jediným zámerom. Začať zase písať a rozhodla som sa, asi po prvý krát v živote pre prózu. Takže dúfam, že sa mi podarí v najbližšej dobe zaobalovať svoju pravdu do vymyslených príbehov. Teším sa, dúfam, že sa mi bude dariť, lebo mňa toho napadá mrte veľa, ale napríklad keď ležím v posteli, idem do školy, len tak sa flákam, ale keď si k tomu seriózne sadnem, koniec! Ani slovo, alebo len akási blamáž toho, čo ma napadlo pred tým.
See you later ;)
Parkovanie do dvora je ďalšia kvalitná kapitola. Nacúvať a ešte aj do kopčeka, brána síce ako na kravíne ako raz poznamenal môj pra-ujo, ale nedarí sa. Bývam na ulici kde je zákaz vjazdu kamiónov, ale podľa mňa sa mi stane osudným, že ma nejaký rozflákne cez pól ulice, keď si bude 6.krát nadchádzať.
Včera večer som po 25.krát vytiahla Mexickú vlnu. S jediným zámerom. Začať zase písať a rozhodla som sa, asi po prvý krát v živote pre prózu. Takže dúfam, že sa mi podarí v najbližšej dobe zaobalovať svoju pravdu do vymyslených príbehov. Teším sa, dúfam, že sa mi bude dariť, lebo mňa toho napadá mrte veľa, ale napríklad keď ležím v posteli, idem do školy, len tak sa flákam, ale keď si k tomu seriózne sadnem, koniec! Ani slovo, alebo len akási blamáž toho, čo ma napadlo pred tým.
See you later ;)
štvrtok 7. mája 2009
It´s time to another revolution..
Som vodič, kto dá viac?
Presne, v utorok som úspešne dokončila svoj vodičský kurz. konečne po viac ako šiestich mesiacoch som sa dobojovala k tomu, že som sadla do autoškoly a povedala som si "Fajn, kľud, veď je to už posledná jazda."...s Romanom. Pozdravujem a sme všetci radi, že som si udržala hrdosť a miesto na prednom sedadle. A že Roman má stále len jeden nos.
V utorok som teda slávnostne ráno napochodovala do autoškoly s tým, že poznám všetky diaľkové a smerové návesti a tiež návesti pred križovatkou s viacerými cieľmi. A že tiež poznám zákaz vjazdu z oboch smerov, zákaz vjazdu všetkým motorovým vozidlám, zákaz vjazdu malým motocyklom, zákaz vjazdu osobným automobilom a motocyklom bez postranného vozíka(myslím, že to bolo tak, ale znie to jak nejaká blbosť) a zákaz vjazdu vozidlám, ktoré sú namaľované na značke. Čakalo ma skoro hodinové čakanie na policajta, keby viem, pospím si dlhšie. V celej učebni len traja B-čkový a len jedna deva-ja. Hovorím si nevadí, určite spravím ten test teraz fajn, aj napriek tomu, že ešte včera som robila testy na 45 bodov a potrebujem aspoň 50. Obávala som sa nejakej chybičky z nepozornosti. Aaaale, žiadna sa nekonala. Prišiel ujo policajt, odbavil všetky administratívne roboty, rozdal testy a ja som nevedela kam sa mám uhnúť, keď ide v protismere električka a ja vpravo nemám miesto. Taká hlúposť. ešte, že na trase Melčice-Kochanovce-Trenčín nejazdia električky. Takže -2 bodíky. konštrukcia: povinná výbava a poruchy pneumatiky. Aj dezén som strýcovi napísala. Najviac sa mi páčilo ako často telefonoval a ako musel cez testy riešiť mulčovaciu kôru a že sú v nej baktérie, ktoré neprospievajú stromom a že teda ešte dve vrecia.
Na teste hneď troch vyšupli a išlo sa na kužele, kde som mala pocit, že aj keď to viem a pekne ;-) do nejakého drcnem alebo zabudnem vyrovnať, to sa mi raz stalo, dívala som sa kde behá Roman a zabudla som vyrovnať, som talent. Ale kto by tiež chcel zraziť inštruktora. Ale kužele som zvládla a pak sme sadli s ujom Maslom do auta a ja som odjazdila. Výborná trasa, holka, čo bola so mnou v aute sa motala po novinách, okolo autoškoly, zas na noviny(a dal jej to zopakovať). Tam sme si presadli a ja šup to do Turnej, lebo ujo policajt nič nehovoril. A tak bola moja jazda podobná tej prvej, le teraz som už radila, vyhadzovala smerovky a obchádzala cyklistov a neuveríte, už som neradila zo 4 na 1.
Som hviezda, chodci tešte sa! K vodičáku sa dostanem pravdepodobne v pondelok, utorok, alebo teraz niekedy ;-)
That´s all koťata!
Presne, v utorok som úspešne dokončila svoj vodičský kurz. konečne po viac ako šiestich mesiacoch som sa dobojovala k tomu, že som sadla do autoškoly a povedala som si "Fajn, kľud, veď je to už posledná jazda."...s Romanom. Pozdravujem a sme všetci radi, že som si udržala hrdosť a miesto na prednom sedadle. A že Roman má stále len jeden nos.
V utorok som teda slávnostne ráno napochodovala do autoškoly s tým, že poznám všetky diaľkové a smerové návesti a tiež návesti pred križovatkou s viacerými cieľmi. A že tiež poznám zákaz vjazdu z oboch smerov, zákaz vjazdu všetkým motorovým vozidlám, zákaz vjazdu malým motocyklom, zákaz vjazdu osobným automobilom a motocyklom bez postranného vozíka(myslím, že to bolo tak, ale znie to jak nejaká blbosť) a zákaz vjazdu vozidlám, ktoré sú namaľované na značke. Čakalo ma skoro hodinové čakanie na policajta, keby viem, pospím si dlhšie. V celej učebni len traja B-čkový a len jedna deva-ja. Hovorím si nevadí, určite spravím ten test teraz fajn, aj napriek tomu, že ešte včera som robila testy na 45 bodov a potrebujem aspoň 50. Obávala som sa nejakej chybičky z nepozornosti. Aaaale, žiadna sa nekonala. Prišiel ujo policajt, odbavil všetky administratívne roboty, rozdal testy a ja som nevedela kam sa mám uhnúť, keď ide v protismere električka a ja vpravo nemám miesto. Taká hlúposť. ešte, že na trase Melčice-Kochanovce-Trenčín nejazdia električky. Takže -2 bodíky. konštrukcia: povinná výbava a poruchy pneumatiky. Aj dezén som strýcovi napísala. Najviac sa mi páčilo ako často telefonoval a ako musel cez testy riešiť mulčovaciu kôru a že sú v nej baktérie, ktoré neprospievajú stromom a že teda ešte dve vrecia.
Na teste hneď troch vyšupli a išlo sa na kužele, kde som mala pocit, že aj keď to viem a pekne ;-) do nejakého drcnem alebo zabudnem vyrovnať, to sa mi raz stalo, dívala som sa kde behá Roman a zabudla som vyrovnať, som talent. Ale kto by tiež chcel zraziť inštruktora. Ale kužele som zvládla a pak sme sadli s ujom Maslom do auta a ja som odjazdila. Výborná trasa, holka, čo bola so mnou v aute sa motala po novinách, okolo autoškoly, zas na noviny(a dal jej to zopakovať). Tam sme si presadli a ja šup to do Turnej, lebo ujo policajt nič nehovoril. A tak bola moja jazda podobná tej prvej, le teraz som už radila, vyhadzovala smerovky a obchádzala cyklistov a neuveríte, už som neradila zo 4 na 1.
Som hviezda, chodci tešte sa! K vodičáku sa dostanem pravdepodobne v pondelok, utorok, alebo teraz niekedy ;-)
That´s all koťata!
piatok 10. apríla 2009
Moja malá verejná SOČka - part 2 - Etiketa fajčenia vodnej fajky
Upozornenie:
Väčšiu časť informácií použitých v tomto článku som našla v jednom článku. Už neviem kde to bolo, ale snáď mi dotyčný prepáči, že to šírim a že som to použila vo svojej práci.
Etiketa fajčenia vodnej fajky
V krajinách, kde je fajčenie vodnej fajky tradíciou, sa rokmi ustálili určité nepísané pravidlá, ktorých porušenia sa považuje za nezdvorilé.
1.Cigareta sa nikdy neodpaľuje od uhlíku. Obecne je to považované za nezdvorilé.
2.Tanierik fajky sa nikdy nepoužíva na odklepávanie popolu z cigarety.
3.V čajovniach a kaviarňach nerobte zbytočný hluk, ostatný hostia si možno prišli vychutnať atmosféru viac ako vy.
4.Vodná fajka má byť umiestnená na zemi (v arabských krajinách sa sedí aj v podnikoch na nízkych podložkách, fajka na zemi je preto pohodlnejšia a bezpečnejšia), v prípade menších kusov sa pripúšťa umiestnenie na stole.
5.Náustok sa drží v pravej ruke, v mnohých ktajinách sa ľavá ruka považuje za nečistú.
6.Pri fajčení v kolektíve sa náustok po dofajčení nepodáva ďalej, ale odkladá na stôl. Ak hadicu predsa len podávame, podávame ju pravou rukou, náustkom smerujúcim k nám.
7.Pri fajkách s viacerými hadicami, sa neťahá naraz, naopak ak práve nefajčíte, upchajte prstom náustok, aby sa dym vo váze zbytočne neriedil vzduchom. Niektoré modely sú prispôsobené fajčeniu z viacerých hadíc naraz, napríklad zn. Aladin.
Väčšiu časť informácií použitých v tomto článku som našla v jednom článku. Už neviem kde to bolo, ale snáď mi dotyčný prepáči, že to šírim a že som to použila vo svojej práci.
Etiketa fajčenia vodnej fajky
V krajinách, kde je fajčenie vodnej fajky tradíciou, sa rokmi ustálili určité nepísané pravidlá, ktorých porušenia sa považuje za nezdvorilé.
1.Cigareta sa nikdy neodpaľuje od uhlíku. Obecne je to považované za nezdvorilé.
2.Tanierik fajky sa nikdy nepoužíva na odklepávanie popolu z cigarety.
3.V čajovniach a kaviarňach nerobte zbytočný hluk, ostatný hostia si možno prišli vychutnať atmosféru viac ako vy.
4.Vodná fajka má byť umiestnená na zemi (v arabských krajinách sa sedí aj v podnikoch na nízkych podložkách, fajka na zemi je preto pohodlnejšia a bezpečnejšia), v prípade menších kusov sa pripúšťa umiestnenie na stole.
5.Náustok sa drží v pravej ruke, v mnohých ktajinách sa ľavá ruka považuje za nečistú.
6.Pri fajčení v kolektíve sa náustok po dofajčení nepodáva ďalej, ale odkladá na stôl. Ak hadicu predsa len podávame, podávame ju pravou rukou, náustkom smerujúcim k nám.
7.Pri fajkách s viacerými hadicami, sa neťahá naraz, naopak ak práve nefajčíte, upchajte prstom náustok, aby sa dym vo váze zbytočne neriedil vzduchom. Niektoré modely sú prispôsobené fajčeniu z viacerých hadíc naraz, napríklad zn. Aladin.
Moja malá verejná SOČka
Finito!
Presne v stredu som pár minutiek po polnoci dokončila svoju sočku a o pár hodín ju úspešne odprezentovala. Síce ešte nezviazanú a so zle vytlačenou obrazovou prílohou, ale to sa poddá v priebehu najbližšieho týždňa.
Sočka odprezentovaná za cca 8 minút, ale za ten čas som nepovedala ani polovicu, takže k tomu zaujímavému som sa nestihla dostať. Pobavil ma ten šum v triede pri slove marihuana a druha vlna pri slove hašiš.
Do školy som si dotrepala svoju petit belle rouge, ale nestihla som ju ani vybrat. Škoda. Vynahradil som si večer na žúre u Zuzky.
Pri hľadaní faktov som narazila na pár fajn fotiek a obrázkov, tento si ma však získal najviac.

„Cigarety sú pre nervóznych ľudí, súťaživých ľudí a pre ľudí v strese. Keď fajčíte vodnú fajku, máte čas na rozmýšľanie. Vodná fajka Vás učí trpezlivosti a tolerancii a umožňuje vám užiť si pobyt v dobrej spoločnosti. Fajčiari vodných fajok majú omnoho vyrovnanejší postoj k životu než fajčiari cigariet. “
Ismap Ertep
Presne v stredu som pár minutiek po polnoci dokončila svoju sočku a o pár hodín ju úspešne odprezentovala. Síce ešte nezviazanú a so zle vytlačenou obrazovou prílohou, ale to sa poddá v priebehu najbližšieho týždňa.
Sočka odprezentovaná za cca 8 minút, ale za ten čas som nepovedala ani polovicu, takže k tomu zaujímavému som sa nestihla dostať. Pobavil ma ten šum v triede pri slove marihuana a druha vlna pri slove hašiš.
Do školy som si dotrepala svoju petit belle rouge, ale nestihla som ju ani vybrat. Škoda. Vynahradil som si večer na žúre u Zuzky.
Pri hľadaní faktov som narazila na pár fajn fotiek a obrázkov, tento si ma však získal najviac.

„Cigarety sú pre nervóznych ľudí, súťaživých ľudí a pre ľudí v strese. Keď fajčíte vodnú fajku, máte čas na rozmýšľanie. Vodná fajka Vás učí trpezlivosti a tolerancii a umožňuje vám užiť si pobyt v dobrej spoločnosti. Fajčiari vodných fajok majú omnoho vyrovnanejší postoj k životu než fajčiari cigariet. “
Ismap Ertep
utorok 31. marca 2009
Už ma nebavíš
Zopár riadkov zo svojich bývalých blogov..
Do dna
14.2.2008
Básnim si, básnim
a ty spíš.
Celé tvoje ty
ponorené do snov
možno so mnou
a ja si básnim.
Básnim si, básnim,
že vypijem ťa,
celého, do dna.
Ponorená do sna
si tu básnim.
Šťastná
20.3.2008
A tak sa snažím
prežiť tento deň
snáď ďalší bude lepší
A snáď mi život
nepretečie pomedzi prsty
týmto čakaním
(lebo ako už niekto povedal, šťastie nie je o cieli, ale o ceste..)
Dvojmesačná..
21.3.2008
A tak prešiel február
chvíľa
teplá a prežiarená,
čo nazvala by som večnosťou,
ktorá skončila,
keď začať sa mala..
"Asi to tak musí byť.."
Vínna (bez viny)
(4.4.2008)
Po prvom pohári vína
opíjam sa,
po treťom
radšej topím sa..
Lúbim ťa a nenávidím
občas radšej nevidím
a občas ty.
Svet točil sa,
ale dnes som stredom ja,
keď vidím ako objímaš sa
s inou
dám si ešte pohár
nevážim si samú seba
a ty za to nestojíš
nestojíš tam,
kde som čakala
obávam sa,
že znovu som sklamala
seba
možno teba.
idem ďalej,
nedá sa svietiť,
neboj sa, nalej
nemusíš sa potiť, (stačí sa opiť )
tápam v tme
kde hrá sa každá rola
boli sme len v sne
kde láska vraj nebola
Ani ryba, ani rak..
24.4.2008
občas neviem
neviem, či mám veriť,
keď mi hovoríš,
že ma máš rád
a že ti na mne záleží
neviem, či mám veriť,
keď mi hovoríš
ako budeš zohrievať
moju mrzutosť
a potom nepovieš
radšej nič
a ja neviem, či ti mám veriť
ako vtedy
keď som bola namotaná aj s botami
a teba zrazu nebolo
som ti za to vďačná
ale repete?
už nie.
ďakujem
ani ten rým,
som nenašla
v zamilovanosti
do generála mojej cnosti
radšej
klepať to sama
a čakať na deň,
ktorý bude lepší.
18.2.2008
Zo žubrienky, stala sa mladá žaba..(metamorfovaná)
A teraz trošku prítomnosti.
Chcela som dnes napísať básničku. Začínala by sa slovami Už ma nebavíš, chcela som napísať, že je mi z niektorých ľudí na vracanie. Vrátane mňa. Občas. No, musím sa mať aj trošku rada. Chcela som vám zvestovať moju úvahu o tom, že netreba nosiť šaty. Že tí, čo to vidieť nemajú, to vidieť budú a že ten zvyšok podupú, oplujú a tak ďalej. Že ušetríme. Že nemám rada Sandru a že si nechcem predstaviť cca miliardu vecí. V prepočte 33 193 918,87 eurvecí. Táto mená nemá rada moju oranžovú peňeženku. A tetu Vlastu z bufetu, ktorej sa dnes ráno zle vstávalo. Neviem koho pôjdem voliť. Áno, škola má byť politická a má nám vštepovať politickú rozhladenosť, nech sme všetci neni politické telce. Ako ja.
Uh, Bad Boys, Bad Boys... dnes večer si užijem s vaginálními globulemi, ak sa nájdu nejaké tie pikošky, napíšem.
Do dna
14.2.2008
Básnim si, básnim
a ty spíš.
Celé tvoje ty
ponorené do snov
možno so mnou
a ja si básnim.
Básnim si, básnim,
že vypijem ťa,
celého, do dna.
Ponorená do sna
si tu básnim.
Šťastná
20.3.2008
A tak sa snažím
prežiť tento deň
snáď ďalší bude lepší
A snáď mi život
nepretečie pomedzi prsty
týmto čakaním
(lebo ako už niekto povedal, šťastie nie je o cieli, ale o ceste..)
Dvojmesačná..
21.3.2008
A tak prešiel február
chvíľa
teplá a prežiarená,
čo nazvala by som večnosťou,
ktorá skončila,
keď začať sa mala..
"Asi to tak musí byť.."
Vínna (bez viny)
(4.4.2008)
Po prvom pohári vína
opíjam sa,
po treťom
radšej topím sa..
Lúbim ťa a nenávidím
občas radšej nevidím
a občas ty.
Svet točil sa,
ale dnes som stredom ja,
keď vidím ako objímaš sa
s inou
dám si ešte pohár
nevážim si samú seba
a ty za to nestojíš
nestojíš tam,
kde som čakala
obávam sa,
že znovu som sklamala
seba
možno teba.
idem ďalej,
nedá sa svietiť,
neboj sa, nalej
nemusíš sa potiť, (stačí sa opiť )
tápam v tme
kde hrá sa každá rola
boli sme len v sne
kde láska vraj nebola
Ani ryba, ani rak..
24.4.2008
občas neviem
neviem, či mám veriť,
keď mi hovoríš,
že ma máš rád
a že ti na mne záleží
neviem, či mám veriť,
keď mi hovoríš
ako budeš zohrievať
moju mrzutosť
a potom nepovieš
radšej nič
a ja neviem, či ti mám veriť
ako vtedy
keď som bola namotaná aj s botami
a teba zrazu nebolo
som ti za to vďačná
ale repete?
už nie.
ďakujem
ani ten rým,
som nenašla
v zamilovanosti
do generála mojej cnosti
radšej
klepať to sama
a čakať na deň,
ktorý bude lepší.
18.2.2008
Zo žubrienky, stala sa mladá žaba..(metamorfovaná)
A teraz trošku prítomnosti.
Chcela som dnes napísať básničku. Začínala by sa slovami Už ma nebavíš, chcela som napísať, že je mi z niektorých ľudí na vracanie. Vrátane mňa. Občas. No, musím sa mať aj trošku rada. Chcela som vám zvestovať moju úvahu o tom, že netreba nosiť šaty. Že tí, čo to vidieť nemajú, to vidieť budú a že ten zvyšok podupú, oplujú a tak ďalej. Že ušetríme. Že nemám rada Sandru a že si nechcem predstaviť cca miliardu vecí. V prepočte 33 193 918,87 eurvecí. Táto mená nemá rada moju oranžovú peňeženku. A tetu Vlastu z bufetu, ktorej sa dnes ráno zle vstávalo. Neviem koho pôjdem voliť. Áno, škola má byť politická a má nám vštepovať politickú rozhladenosť, nech sme všetci neni politické telce. Ako ja.
Uh, Bad Boys, Bad Boys... dnes večer si užijem s vaginálními globulemi, ak sa nájdu nejaké tie pikošky, napíšem.
Spomínam..
Blúdila som po svojom strom blogu a nedalo mi, zapozastaviť sa nad niektorými výrokmi. Medzi najdiskutovanejšími som objavila veľmi milý rozhovor Adama a zvrhle Evy.. Táto hovadina ma napadla ani neviem kedy.
-mám rád tvoju prirodzenosť.
-a ja tvoje prirodzenie.
-mám rád tvoju prirodzenosť.
-a ja tvoje prirodzenie.
pondelok 30. marca 2009
Jak plyne čas
Tento blog som zakladala s malou dušičkou, že tu budem publikovať častejšie ako na tom starom, pretože tento blog ma viac "napĺňa". Chcela som si tu založiť čitateľský denník, vypichnúť dobré filmy, reportovať nejaké to podujatie, na ktorom som bola.. Ale zatiaľ úspešne nevydáva.
Ako tak rozmýšlam, asi sa vám idem pochváliť, ako som mala doma od augusta Bukowskeho.. Prišla som do knižnice, priniesla som nejaké knižky, niečo som mala ešte doma a pri okienku na to taká mladá slečna kuká, že "no, ale vy máte zblokovaný účet, platili ste členské?"... Členské som určite platila, ale kedy,to ani srny netušia. Teta sa tam kutrala ďalej, až z nej vypadlo, že Bukowskeho mám doma už viac ako pol roka a že mi tie knihy, čo som si chcela požičať odloží do štvrtka, ak prinesiem aspoň ukázať tú knihu. Tak som teda trošku smutná išla domov, našla Bukowského. To bola streda. Vo štvrtok som napochodovala zase do knižnice. Za pultíkom bola iná teta, tak som jej to vysypala, ona že fajn, odložené knižky našla a oboznámila ma s tým, že mám doma ešte tri knihy, ktoré chcú tiež naspátek. A tak som sa do knižnice trepala aj v piatok, ale to už som sa viva la knižnica,ku svojim knihám dostala.
Peter Gregor
V piatok som bola v kine. Slovenský film TANGO S KOMÁRMI. S Jerrykennym. Ten sedel vedla mňa. Na plátne v hlavných úlohách Roman Luknár, Ady Hajdu, Tereza Nvotová a Tereza Brodská a ďalej Zuzana Fialová, Diana Mórová aaa tak ďalej. Celkom v pohode, aj keď...keby to malo tak o pol hodinku menej, nehnevala by som sa. A možno trošku spádu, ale to by sa poddalo, keby je to kratšie. Asi. Teda podľa môjho názoru. Ako som sa dozvedela v traileri "jeden sa rozvádza a druhý špehuje. Komplikujú im to ženy. Prinútia ich, ukázať, čo sú zač." ...pravda je vraj pekné svinstvo. Pripravené pre vnímavého diváka, ktorý sa vie pobaviť na trampotách iných, a možno ich aj porovnávať s vlastnými. V tomto filme som sa hold nenašla.
V stredu (myslím) bola rada Vegetu, našeho milého školského časopisu, zapísala som sa na tri alebo štyri články a dokonca som sa rozhodla, že by som mohla pomôcť s grafikou. O mojom grafickom napredovaní vás budem snáď ešte informovať.
V sobotu som sa bola bicyklovať a ešte dnes ma z toho bolí ritka.
A dnes som si pre zmenu asi vykĺbila palec.
Enjoy it!
Ako tak rozmýšlam, asi sa vám idem pochváliť, ako som mala doma od augusta Bukowskeho.. Prišla som do knižnice, priniesla som nejaké knižky, niečo som mala ešte doma a pri okienku na to taká mladá slečna kuká, že "no, ale vy máte zblokovaný účet, platili ste členské?"... Členské som určite platila, ale kedy,to ani srny netušia. Teta sa tam kutrala ďalej, až z nej vypadlo, že Bukowskeho mám doma už viac ako pol roka a že mi tie knihy, čo som si chcela požičať odloží do štvrtka, ak prinesiem aspoň ukázať tú knihu. Tak som teda trošku smutná išla domov, našla Bukowského. To bola streda. Vo štvrtok som napochodovala zase do knižnice. Za pultíkom bola iná teta, tak som jej to vysypala, ona že fajn, odložené knižky našla a oboznámila ma s tým, že mám doma ešte tri knihy, ktoré chcú tiež naspátek. A tak som sa do knižnice trepala aj v piatok, ale to už som sa viva la knižnica,ku svojim knihám dostala.
Peter GregorV piatok som bola v kine. Slovenský film TANGO S KOMÁRMI. S Jerrykennym. Ten sedel vedla mňa. Na plátne v hlavných úlohách Roman Luknár, Ady Hajdu, Tereza Nvotová a Tereza Brodská a ďalej Zuzana Fialová, Diana Mórová aaa tak ďalej. Celkom v pohode, aj keď...keby to malo tak o pol hodinku menej, nehnevala by som sa. A možno trošku spádu, ale to by sa poddalo, keby je to kratšie. Asi. Teda podľa môjho názoru. Ako som sa dozvedela v traileri "jeden sa rozvádza a druhý špehuje. Komplikujú im to ženy. Prinútia ich, ukázať, čo sú zač." ...pravda je vraj pekné svinstvo. Pripravené pre vnímavého diváka, ktorý sa vie pobaviť na trampotách iných, a možno ich aj porovnávať s vlastnými. V tomto filme som sa hold nenašla.
V stredu (myslím) bola rada Vegetu, našeho milého školského časopisu, zapísala som sa na tri alebo štyri články a dokonca som sa rozhodla, že by som mohla pomôcť s grafikou. O mojom grafickom napredovaní vás budem snáď ešte informovať.
V sobotu som sa bola bicyklovať a ešte dnes ma z toho bolí ritka.
A dnes som si pre zmenu asi vykĺbila palec.
Enjoy it!
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)








