pondelok 29. júna 2009
Chýba mi Artfilm..
Dosť bolo držkovania,ale na Art-filme bolo najlepšie na svete.
Aj keď som si posledné dva dni blicla z dôvodu návštevy Topfestu, dostala som celú gážu. Pôvodne som očakávala, že odrobím 120 hodín.. Ale dohodou sa z toho vykľulo 68, čo nie je až také zlé. Takže je už aj nejaký ten keš na dovolenku.
Náplňou práce bola akreditácia účastníkov. Takže som vydávala Cinepasy a vstupenky, pýtala si od ľudí občianky a ajsiky a opisovala 12 mieste čiarkové kódy. A aj to len pred premietaním, kedy bolo najviac ľudí. Inak bola úplná pohoda. Internet, jedenie, kafe a kola zdarma, výborný kolektív. Najlepší na svete. Väčšinu času trávim so svojimi rovesníkmi, ktorých absolútne nechápem, a tak chvíľa medzi týmto úžasným zhromaždením bola medom na dušu.
Akurát mi Martin, ktorý na artfilme "brigádoval", ale na trochu vyššom poste držkuje, že som strážkyňa sex toaliet. No jo, na Artfilme bolo fajn, ale z dlhodobého hladiska nuda a tak bolo jediným výraznejším obohatením denného programu, keď sme zistili, že na dámskych toaletách nám súloží párik. O šiestej sme ich našli a o deviatej tam ešte furt boli.. Tomu sa hovorí láska ku kinematografii. Hlavná indícia bola mladíkova topánka. Čierna a škaredá, takže keď nám skončil film o pol ôsmej, hľadali sme topánku, ale nič.. To sme ešte nevedeli, že tam budú ešte dve hodiny. A pak mi aj tak ušli a ja som si ich nevšimla :-/
Výhodou bolo tiež, že som mohla pozerať filmíky. Od začiatku do konca som si pozrela len dva.
33 scén zo života, ktorý ma dostal do absolútnej osobnej krízy. Úspešná fotografka Júlia, šťastná. Milujúci manžel, no stále niekde v prdeli, v práci, sestra bola nejaká divná, taký divný vzťah s ostatnými, otec v pohode, mama tiež, obaja uznávaní umelci. A ešte priateľ Adrian, ktorý s ňou všetko riešil (1.) a bol taktiež jej neviem čo pri fotení. Mama dostala rakovinu (2.), dostala sa do nemocnice, kde pomaly chradne, celá rodina je z toho na nič. Dcére nevyjde výstava, kde chcela prezentovať fotky rakovinových buniek. Sestra sa začne separovať od rodiny, manžel je stále preč, ostáva s otcom sama na mamu. Mama umrie (3.). Otec utápa žiaľ v alkohole(4.), dcéra ho dá na liečenie, čo začne ľutovať, keď vidí podmienky. Ostáva na všetko sama(5.) a jediný, kto pri nej stojí je priateľ. Jediná pozitívna scéna je sex s ním v kuchyni. Otec sa vracia domov, stále zničený zo smrti manželky. Umiera na infarkt (teda myslím)(6.). Film končí karom po otcovom pohrebe. Najprv trochu smútku a spomienok pak opíjačka, ako to už býva(6., ďalšia kladná scéna je zábava, ktorá vzniká na kare, muži tancujú pomaly sa vyzliekajú, ženy sú v kúpeľni, smejú sa, oblievajú sa sprchou, kričia.. Keď všetci spia, Julia vstane z postele a ľahne si k Adrianovi, na čo sa zobudí jej manžel a nájde ich na vedľa seba ležať. V celom filme bola jediná komická postava. Kamarát, bývalý kňaz, ktorý príde vykonať posledné pomazanie matke, ale len "potichu", aby ju nevystrašil..
Ďalším filmom bol Svet tieňov. Ako mi pred filmom prezradila teta tlmočníčka, je to film, aký sa dá vidieť bežne v telke. Väzeň sa vracia po 20 rokoch z väzenia do reality. Zistí, že jeho suseda, je dcéra muža, ktorého zabil a celý dej sa komplikuje. Ostatné filmy som buď nevidela, enstihla, alebo z nich odišla, lebo ma nudili alebo som sa bála.
Ale aj tak, ja nechcem prázdniny, ja chcem Artfilm!
Aj keď som si posledné dva dni blicla z dôvodu návštevy Topfestu, dostala som celú gážu. Pôvodne som očakávala, že odrobím 120 hodín.. Ale dohodou sa z toho vykľulo 68, čo nie je až také zlé. Takže je už aj nejaký ten keš na dovolenku.
Náplňou práce bola akreditácia účastníkov. Takže som vydávala Cinepasy a vstupenky, pýtala si od ľudí občianky a ajsiky a opisovala 12 mieste čiarkové kódy. A aj to len pred premietaním, kedy bolo najviac ľudí. Inak bola úplná pohoda. Internet, jedenie, kafe a kola zdarma, výborný kolektív. Najlepší na svete. Väčšinu času trávim so svojimi rovesníkmi, ktorých absolútne nechápem, a tak chvíľa medzi týmto úžasným zhromaždením bola medom na dušu.
Akurát mi Martin, ktorý na artfilme "brigádoval", ale na trochu vyššom poste držkuje, že som strážkyňa sex toaliet. No jo, na Artfilme bolo fajn, ale z dlhodobého hladiska nuda a tak bolo jediným výraznejším obohatením denného programu, keď sme zistili, že na dámskych toaletách nám súloží párik. O šiestej sme ich našli a o deviatej tam ešte furt boli.. Tomu sa hovorí láska ku kinematografii. Hlavná indícia bola mladíkova topánka. Čierna a škaredá, takže keď nám skončil film o pol ôsmej, hľadali sme topánku, ale nič.. To sme ešte nevedeli, že tam budú ešte dve hodiny. A pak mi aj tak ušli a ja som si ich nevšimla :-/
Výhodou bolo tiež, že som mohla pozerať filmíky. Od začiatku do konca som si pozrela len dva.
33 scén zo života, ktorý ma dostal do absolútnej osobnej krízy. Úspešná fotografka Júlia, šťastná. Milujúci manžel, no stále niekde v prdeli, v práci, sestra bola nejaká divná, taký divný vzťah s ostatnými, otec v pohode, mama tiež, obaja uznávaní umelci. A ešte priateľ Adrian, ktorý s ňou všetko riešil (1.) a bol taktiež jej neviem čo pri fotení. Mama dostala rakovinu (2.), dostala sa do nemocnice, kde pomaly chradne, celá rodina je z toho na nič. Dcére nevyjde výstava, kde chcela prezentovať fotky rakovinových buniek. Sestra sa začne separovať od rodiny, manžel je stále preč, ostáva s otcom sama na mamu. Mama umrie (3.). Otec utápa žiaľ v alkohole(4.), dcéra ho dá na liečenie, čo začne ľutovať, keď vidí podmienky. Ostáva na všetko sama(5.) a jediný, kto pri nej stojí je priateľ. Jediná pozitívna scéna je sex s ním v kuchyni. Otec sa vracia domov, stále zničený zo smrti manželky. Umiera na infarkt (teda myslím)(6.). Film končí karom po otcovom pohrebe. Najprv trochu smútku a spomienok pak opíjačka, ako to už býva(6., ďalšia kladná scéna je zábava, ktorá vzniká na kare, muži tancujú pomaly sa vyzliekajú, ženy sú v kúpeľni, smejú sa, oblievajú sa sprchou, kričia.. Keď všetci spia, Julia vstane z postele a ľahne si k Adrianovi, na čo sa zobudí jej manžel a nájde ich na vedľa seba ležať. V celom filme bola jediná komická postava. Kamarát, bývalý kňaz, ktorý príde vykonať posledné pomazanie matke, ale len "potichu", aby ju nevystrašil..Ďalším filmom bol Svet tieňov. Ako mi pred filmom prezradila teta tlmočníčka, je to film, aký sa dá vidieť bežne v telke. Väzeň sa vracia po 20 rokoch z väzenia do reality. Zistí, že jeho suseda, je dcéra muža, ktorého zabil a celý dej sa komplikuje. Ostatné filmy som buď nevidela, enstihla, alebo z nich odišla, lebo ma nudili alebo som sa bála.
Ale aj tak, ja nechcem prázdniny, ja chcem Artfilm!
streda 17. júna 2009
Ja a kinematografia II.
Pár pravidiel, podľa ktorých sa točia filmy:
-Autá, ktoré sa navzájom zrazia, zásadne vybuchujú.
-V televíznych správach je odvysielaná správa, ktorá sa vás týka práve vtedy, keď zapnete televízor.
-Každý nákup sa skladá z minimálne jednej dlhej bagety a aspoň 5 litrovej aviváže.
-Každý život končí happyendom.
-Pre každého je maličkosťou pristáť s lietadlom, aj keď v ňom sedí prvýkrát.
-Z každého okna v Paríži je vidieť Eiffelovku.
-Na všetkých bombách je veľký červený displej, aby každý vedel, kedy bomba vybuchne. A samozrejme sa vždy deaktivuje tak 3 sekundy pred výbuchom.
-Vždy je možné zaparkovať pred domom, do ktorého mierite.
-Maminy na raňajky robia vždy vajíčka alebo toasty, ale nikto potom nemá čas zjesť ich.
-Každá postava prebudená zo zlého sna sedí vzpriamene na posteli a hlasno dýcha.
pondelok 15. júna 2009
O mojich dnešných rozhodnutiach..
Je to už mesiac a 10 dní, čo mám svoj nový krásny vodičák, na ktorom vyzerám ako týraná žena, poprípade masový vrah. Za volantom nášho Ignisu som sedela trikrát, vždy s Jerrym, lebo tato mi síce auto dá, aj papiere k autu, ale nesadne doňho so mnou. Zaujímalo by ma prečo. Keď som doniesla papiere, vyhovoril sa na to, že pil. neviem odkedy fúka aj spolujazdec, ale dobre. Vtedy padol prvý a posledný hec "zajtra ráno môžeš šoférovať do TN". Jasné, ráno, keď by ťa spičoval aj okolo idúci pápež. Ráno keď sa všetci ponáhľajú a ja viem ísť v obci len 40, mimo obce (trasa Melčice-Kochanovce 50, po hlavnej aj 90, keď mi to Jerry prikáže). Ráno, keď treba obiehať šuchtajúce sa traktory a kombajny a hovnocucov. Výborný pokus, presne viem, prečo to ctený pán otec vyslovil. A odvtedy nič. jediná moja vodičská skúsenosť je otvoriť bránu, keď tato príde domov.
Parkovanie do dvora je ďalšia kvalitná kapitola. Nacúvať a ešte aj do kopčeka, brána síce ako na kravíne ako raz poznamenal môj pra-ujo, ale nedarí sa. Bývam na ulici kde je zákaz vjazdu kamiónov, ale podľa mňa sa mi stane osudným, že ma nejaký rozflákne cez pól ulice, keď si bude 6.krát nadchádzať.
Včera večer som po 25.krát vytiahla Mexickú vlnu. S jediným zámerom. Začať zase písať a rozhodla som sa, asi po prvý krát v živote pre prózu. Takže dúfam, že sa mi podarí v najbližšej dobe zaobalovať svoju pravdu do vymyslených príbehov. Teším sa, dúfam, že sa mi bude dariť, lebo mňa toho napadá mrte veľa, ale napríklad keď ležím v posteli, idem do školy, len tak sa flákam, ale keď si k tomu seriózne sadnem, koniec! Ani slovo, alebo len akási blamáž toho, čo ma napadlo pred tým.
See you later ;)
Parkovanie do dvora je ďalšia kvalitná kapitola. Nacúvať a ešte aj do kopčeka, brána síce ako na kravíne ako raz poznamenal môj pra-ujo, ale nedarí sa. Bývam na ulici kde je zákaz vjazdu kamiónov, ale podľa mňa sa mi stane osudným, že ma nejaký rozflákne cez pól ulice, keď si bude 6.krát nadchádzať.
Včera večer som po 25.krát vytiahla Mexickú vlnu. S jediným zámerom. Začať zase písať a rozhodla som sa, asi po prvý krát v živote pre prózu. Takže dúfam, že sa mi podarí v najbližšej dobe zaobalovať svoju pravdu do vymyslených príbehov. Teším sa, dúfam, že sa mi bude dariť, lebo mňa toho napadá mrte veľa, ale napríklad keď ležím v posteli, idem do školy, len tak sa flákam, ale keď si k tomu seriózne sadnem, koniec! Ani slovo, alebo len akási blamáž toho, čo ma napadlo pred tým.
See you later ;)
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)