Je to už mesiac a 10 dní, čo mám svoj nový krásny vodičák, na ktorom vyzerám ako týraná žena, poprípade masový vrah. Za volantom nášho Ignisu som sedela trikrát, vždy s Jerrym, lebo tato mi síce auto dá, aj papiere k autu, ale nesadne doňho so mnou. Zaujímalo by ma prečo. Keď som doniesla papiere, vyhovoril sa na to, že pil. neviem odkedy fúka aj spolujazdec, ale dobre. Vtedy padol prvý a posledný hec "zajtra ráno môžeš šoférovať do TN". Jasné, ráno, keď by ťa spičoval aj okolo idúci pápež. Ráno keď sa všetci ponáhľajú a ja viem ísť v obci len 40, mimo obce (trasa Melčice-Kochanovce 50, po hlavnej aj 90, keď mi to Jerry prikáže). Ráno, keď treba obiehať šuchtajúce sa traktory a kombajny a hovnocucov. Výborný pokus, presne viem, prečo to ctený pán otec vyslovil. A odvtedy nič. jediná moja vodičská skúsenosť je otvoriť bránu, keď tato príde domov.
Parkovanie do dvora je ďalšia kvalitná kapitola. Nacúvať a ešte aj do kopčeka, brána síce ako na kravíne ako raz poznamenal môj pra-ujo, ale nedarí sa. Bývam na ulici kde je zákaz vjazdu kamiónov, ale podľa mňa sa mi stane osudným, že ma nejaký rozflákne cez pól ulice, keď si bude 6.krát nadchádzať.
Včera večer som po 25.krát vytiahla Mexickú vlnu. S jediným zámerom. Začať zase písať a rozhodla som sa, asi po prvý krát v živote pre prózu. Takže dúfam, že sa mi podarí v najbližšej dobe zaobalovať svoju pravdu do vymyslených príbehov. Teším sa, dúfam, že sa mi bude dariť, lebo mňa toho napadá mrte veľa, ale napríklad keď ležím v posteli, idem do školy, len tak sa flákam, ale keď si k tomu seriózne sadnem, koniec! Ani slovo, alebo len akási blamáž toho, čo ma napadlo pred tým.
See you later ;)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára